Pri registrácii na tento blog sa ma pýtali o čom budem písať. Uviedla som tam, že o práci. Pracujem na projekte, ktorý pomáha ľudom nájsť si prácu. Ale najprv som chcela začať tým, ako som sa k nej dostala. Už dávnejšie som sa pohrávala s myšlienkou odísť z predošlého zamestnania. Len vždy tam boli morálne zábrany. Keďže bývala zamestnávateľka bola z rodiny, a nechcela som si ju veľmi pohnevať. A brala som aj ohľad na svoje bývalé kolegyne, že ,,chuderky“ predsa ich nenechám samé robiť, veď mali sme práce celkom dosť (robila som čašníčku). No lenže aj mne pretiekol pohár trpezlivosti. Tak som hľadala zatiaľ niečo popri zamestnaniu. Na odporúčanie som sa dostala na stránku, kde som sa zaregistrovala a vyplnila údaje o mne. O pár dni na to sa mi ozvali a teraz už pracujem. Bola som na tam na skúšku kde si ma teda otestovali či budem vhodná na pozíciu, ktorú potrebujú obsadiť. Do svojho profilu som nenapísala len to čo som niekedy dávno už robila a mám v tom určité skúsenosti, ale hlavne som si tam napísala čo by som chcela v budúcnosti robiť. Viem, že môj terajší zamestnávateľ si síce pozrel môj životopis, pravdepodobne by som sa mu nehodila na danú pozíciu ale videl, že mám určitý sen o svojej budúcnosti. Tak som sa jedného dňa dostavila na pohovor a bolo. Prvých pár dní som robila skoro každý deň to isté. Ale už som nechodila domov s nechuťou, že zajtra opäť do práce. Ako čas ubiehal tak sa dni menili a pribúdalo mi vždy niečo naviac k mojej rutine. Každý deň robím vždy niečo iné. Som rada, že môj zamestnávateľ nehľadel na môj životopis, ale si ma otestoval či som schopná vykonávať pozíciu, na ktorú ma zamestnali. Postupom času sa Vaše schopnosti vykryštalizujú. Preto apelujem na zamestnávateľov, skúste si najprv pretestovať zamestnanca, stačí pár dní a uvidíte jeho potenciál. Lebo ten sa podľa mňa ukáže hneď na začiatku.